Ked ma vykopli zo slovenskeho skolstva, kde som stale chcel robit reformy, co sa nepacilo panom inspektorom, pokusil som sa podnikat. Na slovenske pomery som bol velmi slusny a makky podnikatel. Akosi mi nesedelo podvadzanie, zastrasovanie, podplacanie a podobne praktiky, bez ktorych sa asi uspesne podnikat neda...
Zbalil som stary kufor a trochu nasetrenych penazi (ktore sa rovnali mesacnemu priemernemu zarobku v USA) a vystupil som na letisku v Toronte. Zacal som pracovat v jednej velkej firme , v jej tovarni na vyrobu syrov, kde som na nocnych robil spolu s akademickymi i neakademickymi vzdelancami z celeho sveta. Potom som upratoval v kancelariach, v domacnostiach, maloval byty az som nakoniec dosiel k urazu ruky a musel som zacat pracovat hlavou.
Zalozil som si vlastne studio, ktore ponukalo sluzby v oblasti, kde som sa mohol spolahnut iba na svoj talent a skusenosti, pretoze som mal uz okolo 50-ky a teda musel som vytazit najma z tejto vyhody. Spociatku sa ksefty rozbiehali tazko, castokrat som nemal ani na mlieko, ale nikdy som svoj ciel nevzdaval. Stale dookola som obosiela potancionalnych zakaznikov a makal ....Az nakoniec sa zacali ksefty rozbiehat, nestihal som sa ani najest ,ani vyspat. Po case som zacal dvihat ceny, vyberat si z kolaca iba hrozienka, az raz som zistil, ze som milionar. Ale to som uz nebol panom svojho casu.
Tak som zase zobral rozum do hrsti, lebo ak nemate nic, mate ciel, ale ak ste uz ciel dosiahli musite byt velmi opatrni.
Tu v Montreale stretavam zobrat na ulici St.Catherine byvaleho drzitela Oskara , byvaleho bankara, hokejovu hviezdu...
C'est la vie....
Ako som sa stal v Sev. Amerike milionarom.
09.02.2007 23:28:44
Follow me,dude!
Komentáre
ano
blahozelam
že som vedel ako tak francuzsky a prave do Montrealu kde som prostrednictvom internetu spoznal par slovakov mozno ochotných aj pomoct. Ale po cakani alebo mozno aj podvodom jednej agentury z D. STREDY na pracovne viza s negativnym vysledkom som sa rozhodol po otvoreni pracovneho trhu v Anglicku vycestovat do Anglicka. Teraz je domovom mojej rodiny a sme spokojní. Zaciatky boli tažke aj s anglictinou, ale musim povedat že je omnoho lahsie sa ju ucit ak vies francuzsky alebo nemecky. po roku mnohých stahovaní a výmeny
zamestnavatela z rozných dovodov som sa usadil v jednej japonskej firme , ktora mi vyhovuje vzhladom k mojim studiam anglictiny aj odborne. Aj ked kvalifikaciou prevysujem 95 percent zamestnancov vobec ma to nedeprimuje lebo moje jazykove schopnosti nie su 100 percentne / to mame problem zase mi slovaci lebo aj 75 percent anglicanov nepozna anglictinu skor jej dialekty ktorým rozumiet je velky problem/. Usadili sme sa aj domcek sme si prenajali podla nasich predstav . sme spokojní vieme pokryt nie prehnane potreby a rad by som trochu pričuchol k anglickemu povestnemu no problem lebo socialisticka výchova z nas chcela vytvorit vseobecne schopných ludi, ktorých ak im na niecom zaleži stres nahanal u nas na slovensku k infarktom a iným podobným koncom . Nech aspon moje deti vedia co je sloboda a osobna zodpovednost samozrejme s perfektnou anglictinou. Nestal som sa milionarom ale to co mam je omnoho viac.
PS: Ospravedlnujem sa za diakritiku , to nie je podstatne v tomto prípade aj ked si slovenský jazyk urcite vazim.
C est la vie aussi mon amie
obdivujem...