Pribeh genialneho debila

Na svojej ceste som stretol mnohych ludi, ktori mi vyrozpravali svoje genialne zivotne osudy, ktore im pripravil debilny svet.
Ani neviem odkial zacat.  Ked som pracoval v Rusku, casto sme chodievali pre cement s Dimitrijom Dimitrovicom. Kedze to bola cesta viac ako 400 kilometrova s mnohymi nutenymi nenutenymi zastavkami rozsiahlou povolzskou stepou ,zoznamili sme sa on mi rozpraval svoj pribeh. Cez vojnu mu pred jeho zrakmi upalili Nemci celu rodinu v stodole uprostred ich rodnej obce. Rozpraval mi o tom ak vrazdili Nemcov, ktori sa vzdali, znasilnovali Nemky a aj o tom, ako ho po vojne poslali za "odmenu" do GULAGu. Ako tam jedli mysi a i o tom, ako prezili iba silnejsi. Nietzsche to vyjadril strucnejsie " Clovek je najlepsia selma...." Tento vyrok vsak v podrobnom rozpravani o "cloveku" vyznel ovela plastickejsie a vierohodnejsie...

Mnoho rokov na to mi rozpravala v Kanade nasa susedka, rodena Anglicanka ,o tom, ako emigrovala, pretlkala zivotom a vychovala dvoch synov. Starsi z nich bol mimoriadne talentovany, vystudoval Harward a v  Statoch  urobil velku karieru . Ukazovala mi jeho svadobnu fotografiu, kde vedla krasnej nevesty stoji velmi sypaticky a pekny muz, jej syn. Potom sa rozplakala. Isteho dna, ked jej syn soferoval svojho Buick-a , predbehlo ho  druhe auto a len tak z pasie, ako to niekedy nadrogovani americki cernosi vedia, ho strelili  nekolko krat priamo do hlavy a veselo sa na tom bavili.

V Quebeku som v tom case stretol istu Albanku z Kosova, velmi pracovitu a milu osobu, ktora predavala v malom obchode u Talianov. Obcas mala cervene oci od placu, tak som sa jej spytal, co sa deje. Tu sa ludia staraju sice sami o seba a je neslusne sa niekoho nieco take pytat. Ale my sme ine letory. Hned sa mi vyzalovala, ze ma velke problemy so svojim malym  synom , ktory sa boji tmy, hluku a schovava sa pod stol.  On i jeho matka boli totiz svedkom povrazdenia ich celej rodiny a zachranili sa, takze sa niekolko tyzdnov v strasnom strachu a napati ukryvali v pivnici ich zniceneho domu.

A aky je asi dalsi osud dalsej utecenkyne Kadhije, ktora sa musela vratit do Iraku tesne pred americkou oslobodeneckou misiou? ...to hadam uz stacilo, zivot treba brat pozitivne, ako hovoria Americania a ini pozitivisti.
Vysvetlit to vsak ludom postihnutych debilizmom tohoto sveta byva obcas  zlozite....