Pribeh genialneho debila

Necakajte nic zazracne ani neobvykle, chcel by som iba trochu popisat o tom,ako som  si tu zarabal a zarabam na zivobytie  Mozno to je pre niekoho zaujimave.
Moja prva praca v Kanade bola upratovac. Kazdy den od 4 hodiny popludnajsej do jednej po polnoci. Cez den anglictina a francuzstina na college a cez vikend tvorba grafickeho designu a webstranok aby som nevysiel z praxe.
V polskom katolickom kostole (akom inom pravdaze) som nasiel oznam,ze  kto chce pracovat nech sa hlasi u  Adama.
Adam bol byvaly polsky banik, ktory tazko pracoval nielen v Polsku, ale aj ako murar a kamenar tu v Montreale. Staval kamenne mury na zahradkach v bohatej anglofonnej stvrti Westmount, ktora mi tak trochu pripominala Kolibu v Bratislave Po case, ked  Adanovi  odchadzal chrbat, z tazkej driny, zoznamil sa s istym zidovskym obchodnikom,a ten vlastil aj istu velku budovu na ulici Sherbrooke v centre. Ponukol mu v tejto budove moznost upratovat spolocne priestory, pretoze tam sidli vela, najma zidovskych obchodnikov, zubarov a dole je dokonca klinika a je tam dost velkyc ruch. Pracoval som u neho za 10dolarov na hodinu, pretoze nebol iny vyber. Samozrejme, iba dva mesiace. Bolo to, ako sa neskorsie ukazalo velmi uzitocne, lebo sme si o niekolko rokov zalozili firmu na upratovanie domacnosti a skusenosti sa zisli. Predtym ako som zacal robit iba na seba a dane, som pracoval v americkej potravinarskej fabrike KRAFT, kde som zacinal ako brigadnik na zavolanie, ked potrebovali a koncil ako operator.
V tejto fabrike, som najma na nocnych (kde sa nezarabalo az tak zle a niekedy to hodilo aj 18-20 na hodinu)som stretol samych vzdelanych ludi z byvaleho socbloku. Architektku z Bulharska, archeologa z Rumunska. chirurga z Ciny...
Bolo to zaujimave,boli tam dobre pracovne podmienky, ja som vsak chcel dokazat nieco viac. Odisiel som a to ma prinutilo zacat sa  obracat.. Zalozenie firmy na upratovanie domacnosti bolo pomerne jednoduche, horsie a ovela zlozitejsie bolo ziskat subvencie na tuto cinnost. Nakoniec sa to podarilo a firma sa  velmi dobre rozbehla. Po case vsak domaca konkurencia urobila svoje, ale na ziskanie zakladneho kapitalu a akejsi financnej istoty to stacilo. Takze po niekolkych rokoch od prichodu som sa mohol konecne naplno pustit do webdesignu, ilustrovania knih a casopisov - co povedzme si otvorene nie je az taky kseft - ale ma to bavi, pracujem doma , mam uz niekolko stalych klientov, dostal som sa medzi tunajsich umelcov  a zijem celkom pokojny zivot s nejakou tou perspektivou tvorby.
P.S. : Peniaze mam ulozene v roznych fondoch  a bankach a prinasaju mi zisk. Zijem skromne, dokonca nemam ani auto. Poucil som sa totiz od mojij zidovskych susedov, ze peniaze nie su na minanie, ale na rozmnozovanie.
V raji sa vraj zije  skromnne, rozumne  a veselo a  v pekle sa nevyslovne  hlupo plytva a zabija vas nuda.
Neviem, mozno nieco na tom bude ? Uvidim, kde sa po smrti ocitnem a potom vam o tom napisem
Zo dna na den viac sa citim byt menej emigrant.
Nakoniec to nebol ani taky zaujimavy pribeh.